Materská škola NMNV

REČOVÁ OBLASŤ A SLUCHOVÉ VNÍMANIE –

“POSLÚCHAJ MA JAZÝČEK“

Po prečítaní metodiky, ktorú Vám prinášame nižšie precvičte si s deťmi jazýček a cviky na artikuláciu ... v pracovnom zošite

Pri nástupe do školy sú na dieťa kladené v oblasti reči vysoké nároky, preto sa jej úroveň
zisťuje aj v rámci určovania školskej zrelosti. Reč má pri fungovaní v škole zásadný
význam a ovplyvňuje celkový rozvoj a kvalitu učenia. Okrem výučby je reč potrebná aj na
sociálne fungovanie v rámci triedy alebo celej školy. Deti sa potrebujú vedieť medzi sebou
dorozumieť, zdieľať vlastné myšlienky, vypočutie tie cudzie a tak si formovať vzťahy si
rovesníkmi.

Úroveň reči a komunikačných schopností dieťaťa pri nástupe do školy je výsledkom
dlhodobého procesu, na ktorý vplýva:

Motorika
Hrubá motorika ako samotné pohybovanie sa v prostredí spolu s jemnou motorikou
zabezpečujú dieťaťu príjem obrovského množstva podnetov a informácií. Dieťa vníma
svoje okolie, pozoruje, manipuluje s predmetmi, skúša nové veci a tým obohacuje svoju
poznatkovú základňu. Výskumy dokazujú, že u detí s narušeným vývinom motoriky
spravidla možno pozorovať narušenie komunikačnej schopnosti a takisto u detí
s poruchou alebo oneskorením reči sa vyskytuje znížená úroveň motorických zručností.
Vnímanie
Sluchové a zrakové vnímanie má veľký vplyv na vývin reči. Rovnako ako pri motorike,
výskumy dokázali, že u detí s poruchou v niektorej z týchto oblasti sa vyskytujú problémy
v komunikačnej schopnosti. Malé dieťa začína postupne vyčleňovať zo zvukov prostredia
materinskú reč, neskôr začína zámerne počúvať a napodobňovať prvé hlásky. Prvé slová
dieťaťa sú väčšinou označenia predmetov alebo osôb v jeho okolí. Zrakové podnety
motivujú dieťa k vokalizácii.

Sociálne prostredie
Z vonkajších faktorov je najdôležitejšie rodinné zázemie, výchovný štýl. Rodičia sú pre
deti komunikačným vzorom, deti sa veľa učia prostredníctvom načúvania, tvorby
dialógu, odzerajú neverbálne prvky komunikácie členov rodiny. Nedostatok
podnetov alebo presýtenie nárokov môže viesť k oneskoreniu reči, zajakávaniu a pod.

Reč má niekoľko jazykových úrovní
Predškoláci by mali byť schopní nielen bežnej komunikácie, ale takisto chápať
výklad učiteľa alebo zadanie. Dôležité je vedieť sa vyjadriť správne a zrozumiteľne,
byť schopný vysvetliť svoje myšlienky a popritom dodržiavať všetky pravidlá
komunikácie. Pri nástupe do školy by mal mať predškolák zvládnuté všetky 4 jazykové
úrovne reč, pretože v opačnom prípade mu hrozia ťažkosti pri čítaní a písaní.
1. Foneticko-fonologická
Čo sledujeme: sluchové rozlišovanie hlások, výslovnosť, artikulačná obratnosť,
plynulosť
Rozlišovanie hlások je v úzkom vzťahu k výslovnosti – dieťa nielen musí rozlišovať
hlásky ale i byť schopné identifikovať správne alebo nesprávne znenie. Ak výslovnosť
dieťaťa nie je správna do 5-7 rokov, je potrebné sa na túto oblasť zamerať a vyhľadať
odborníka. Pri diagnostike je potrebné sledovať prirodzený rečový prejav dieťaťa –
zaznamenávame, ktoré hlásky vyslovuje nesprávne, za aké ich zamieňa, či nevhodne
hlásky nespodobuje.

2. Lexikálno-sémantická
Čo sledujeme: chápanie inštrukcií, úroveň a šírka pasívnej a aktívnej slovnej zásoby,
tvorba protikladov alebo synoným, orientácia vo významoch, prísloviach, metaforách
Táto rovina zahŕňa porozumenie reči v bežnom rozhovore, kedy dieťa používa svoju
aktívnu slovnú zásobu a vyjadruje to, čo prežíva alebo si myslí, prípadne popisuje
zážitok, situáciu, obrázok.

3. Morfologicko-syntaktická
Čo sledujeme: používanie slovných druhov, dodržiavanie gramatických pravidiel, vetná
stavba, schopnosť rozlíšiť medzi správnou a nesprávnou vetou
Pri skúmaní tejto roviny si všímame najmä spontánny prejav dieťaťa a to, ako presne sa
pritom riadi gramatickými pravidlami - ako časuje slovesá, skloňuje, ako dodržiava
stavbu vety, aké slovné druhy používa. Do 4 rokov sú gramatické chyby v prejave
prirodzené, no v prípade že výrazné nedostatky pretrvávajú , môže ísť o signál
narušeného vývinu reči alebo celkového zaostávania.

4. Pragmatická
Čo sledujeme: nadväzovanie verbálneho kontaktu, schopnosť viesť dialóg (pýtať sa
a odpovedať), udržiava očný kontakt, schopnosť povedať meno seba a rodiny, adresu
Pragmatická rovina sa týka najmä sociálneho kontextu. Dieťa pomocou nej dokáže
o niečo požiadať, vyjadriť svoje pocity. Patrí sem i schopnosť tvorby dialógu
a používanie mimiky a gestikulácie.

Ako sa prejavuje dieťa, ktorého reč nie je zrelá na školskú dochádzku?

• nezáujem až vyhýbanie sa komunikácii, nezáujem o hovorené rozprávky;
• ťažkosti v porozumení;
• veľký rozdiel medzi pasívnou a aktívnou slovnou zásobou;
• malá slovná zásoba;
• používanie jednoduchých krátkych viet;
• neobratnosti v slovotvorbe a tvorbe viet;
• neschopnosť sa súvisle a zmysluplne vyjadriť;
• zlá artikulácia;
• neschopnosť popísať obrázok;
• neschopnosť doplniť chýbajúce slovo do príbehu;
• ťažkosti pri chápaní hádanky alebo vtipu;
• ťažkosti pri zapamätávaní si krátkych básní a piesní;
• neschopnosť nadviazať kontakt s rovesníkom alebo dospelým.

Sluchové vnímanie
Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním
a čítaním. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať
rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať
vnímanie hudby. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti
načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy
a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu. Sluch predškoláka by mal byť v
škole dobre vyvinutý, nakoľko s ním zásadne súvisí schopnosť dieťaťa zachytiť
inštrukcie.
Aj problémy s počúvaním môžu negatívne ovplyvniť nástup dieťaťa do
školy
Správne vyvinuté sluchové orgány a schopnosť vnímať sluchové podnety sú jedným
z ďalších predpokladov úspešného začiatku školskej dochádzky, preto sa sledujú aj v
rámci školskej zrelosti dieťaťa. Zameriavame sa na sluchové uvedomovanie, ktoré má
významný vplyv na rozvoj reči a tým pádom celkového myslenia predškolákov.

Problémy s počúvaním
Každé dieťa bude musieť v škole veľa počúvať, či už sa jedná o výklad učiteľa alebo
odpovede spolužiakov. Veľká časť informácii sa dostáva k dieťaťu práve sluchovou cestou
a ak dieťa nie je schopné ich spracovávať, vedie to k mnohým komplikáciám
v akademickom výkone a vzťahoch v rámci triedy. Deti, ktoré majú problémy
s počúvaním, netrpia sluchovým ochorením. U mnohých detí sú tieto ťažkosti odrazom
rodinného alebo sociálneho prostredia, v ktorom vyrástli. Dieťa s narušenou schopnosťou
sa počas vývinu málo stretávalo s čítaním alebo hovoreným príbehom a s obojstranným
počúvaním. Hneď, ako u dieťaťa spozorujete deficity v tejto oblasti, je vhodné zamerať sa
na aktivity podporujúce schopnosť načúvať: hra telefón, počúvanie rozprávok, rozhovory
na tému, ktorá je pre dieťa zaujímavá. Ak zadávate nejaké inštrukcie, požiadajte dieťa, aby
ju zopakovalo, postupne pridávajte viac a viac krokov.
Znaky oslabenej schopnosti počúvať u predškoláka:

• neschopnosť počúvať inštrukcie, špeciálne ak pozostávajú z viac ako jedného kroku,
• žiadosti o zopakovanie toho, čo bol povedané,
• problémy s udržiavaním konverzácie,
• problémy s učením sa ľahkých piesní alebo rýmovačiek,
• problémy so zapamätávaním detailov z počutých informácií,
• nezáujem o čítané príbehy, komunikáciu.

Zvukové rozlišovanie figúry a pozadia
Dieťa s poruchou rozlišovacej schopnosti figúry a pozadia zvukov v prostredí je často
označované za nesústredené alebo nepočúvajúce. Takíto žiaci majú problém sústrediť sa
na jeden druh zvuku v prostredí a ignorovať ostatné. Napríklad ak je v triede vrava,
nedokáže sa sústrediť na slová hovorené jedným zo spolužiakov. Pri výklade učiteľa ho
ruší hluk prichádzajúci z chodby alebo z dopravy pred budovou školy. Toto dieťa nie je
schopné odignorovať preňho neirelevantné informácie prichádzajúce sluchovou cestou
a to mu spôsobuje mnoho ťažkostí pri akademickom výkone.
Znaky oslabenej schopnosti rozlišovať medzi zvukovou figúrou a pozadím
u predškoláka:

• neschopnosť sústrediť sa na hovorené slovo jednej osoby,
• pozornosť je ľahko narušená akýmikoľvek podnetmi z okolia.

Fonematická diskriminácia
Schopnosť správne rozlíšiť jednotlivé hlásky má veľký vplyv na písanie a čítanie.
Samozrejme, sluchová diferenciácia zohráva svoju rolu pri správnej výslovnosti
jednotlivých hlások – sykaviek, krátkych/ dlhých spoluhlások, mäkkých/ tvrdých
spoluhlások a znelých/ neznelých spoluhlások. Ak dieťa chybne diskriminuje určitú
hlásku, je vysoko pravdepodobné, že si ju chybne zapíše a nesprávne osvojí. Všímame si,
či dieťa dokáže rozlišovať medzi podobne znejúcimi slovami prípadne slabikami. So
sluchovou diskrimináciou súvisí i vnímanie rytmu – najmä pri písaní krátkych a dlhých
slabík.

Oslabená sluchová diskriminácia sa u predškoláka prejavuje:

• v písomnom prejave (chýbajú mäkčene a dĺžne, gramatické chyby),
• zamieňanie významov slov s podobným znením,
• problémy s roztlieskavaním alebo iným rozčlenením slabík,
• problémy s určovaním počtu slabík
• pri čítaní (opakovanie častí slov, domýšľanie slov, pomalé tempo)

Okrem rozlišovania jednotlivých hlások súvisí sluchová diskriminácia aj so sluchovou
analýzou a syntézou. Ak chceme napísať počuté slovo, musíme ho vyčleniť z ostatných
a uvedomiť si z akých slabík a hlások sa skladá – analýza. Deti, ktoré nie sú schopné
analýzy, často pri písaní komolia slová, vynechávajú a zamieňajú slabiky alebo písmená.
Naopak, pri čítaní potrebujeme vedieť ako spájať hlásky a slabiky do slov a tie do viet
– syntéza. Pri nedostatočne vyvinutej schopnosti tvoriť slová dochádza k ťažkostiam pri
spájaní hlások do slabík, slabík do slov a slov do viet. Námaha dieťaťa nebýva
priamoúmerná dobrým výsledkom.

Sluchová pamäť
Počas vyučovacej hodiny dostáva žiak väčšinu informácií hovorenou cestou. Pani učiteľka
vysvetľuje, pýta sa a dáva inštrukcie. Aby dieťa mohlo úspešne fungovať a zapájať sa spolu
s ostatnými žiakmi do chodu hodiny, musí chápať výklad, porozumieť mu a vedieť
postupovať podľa vyslovených inštrukcii. K tomu je nevyhnutná dobre vyvinutá sluchová
pamäť. Existuje mnoho spôsobom ako ju precvičovať, napr. sa môžete hrať hry, pri
ktorých má dieťa zopakovať vami povedaný rad čísel alebo slov.

Oslabená sluchová pamäť sa prejavuje:

• problém zachytiť hovorené slová, inštrukcie,
• ťažkosti pri učení básničiek, pesničiek, krátkych textov,
• neschopnosť počúvať a krátko na to zopakovať vypočutý príbeh, rozprávku,
• potreba zrakovej podpory,
• chyby v diktátoch, vynechávanie slov.

-"-"-"-"-"-"-"-"-"-"-"-"-"-"-"-"-"-"-"-"-"

Pozrite si pracovný zošit, kde Vám prinášame cviky na artikuláciu, rozcvičenie jazýčka...